Tomášikovský presyp

Charakteristika územia

Tomášikovský presyp sa nachádza na Podunajskej nížine západne od obce Tomášikovo na ľavom brehu Malého Dunaja. V roku 1973 bola táto piesková duna vyhlásená za prírodnú pamiatku o výmere 0,988ha. Predmetom ochrany je ochrana typických spoločenstiev piesko- a suchomilných druhov rastlín a živočíchov na jeho okrajoch.
Väčšie pieskové duny sa vyskytujú v Maďarsku medzi Dunajom a Tisou. Podunajská nížina je tvorená len z 1,4% viatych pieskov, ktoré tu tvoria severozápadnú hranicu rozšírenia tzv. endemických panónskych pieskových stepí. V súčasnosti z nich zostali zachované len nepatrné zvyšky.

Popis

Piesok je sediment, prírodný nespevnený zrnitý materiál, pozostávajúci z úlomkov minerálnych zŕn alebo hornín veľkosti od 0,064 (1/16 mm) do 2 mm. Pod pojmom piesok sa niekedy chápu aj nepremiestnené produkty rozpadu hornín (elúvium), obyčajne však bývajú ako piesok charakterizované hlavne akumulácie zŕn rozrušených hornín, ktoré boli v rôznej miere premiestnené, triedené a opracované.
Piesočná duna je piesočný presyp, ktorý vzniká prevažne v púštnych oblastiach alebo vplyvom veterného odnosu častíc v oblasti plážového pobrežia. Piesočná duna je tvorená z drobných piesočných zrniek, ktoré sú veternou silou neustále prenášané z jedného miesta na iné pomocou saltácie (v tomto prípade ide o čiastočky s priemerom cca 0,15-0,25 mm). Čiastočky piesku sa začínajú presúvať pri minimálnej rýchlosti vetra cca 20 km/h. Najmenšie čiastočky (0,05-0,15 mm v priemere) vo vzduchu plávajú – suspendujú. Postupným tlačením častíc sa na istom mieste začne akumulovať dostatočné množstvo častíc, ktoré začnú tvoriť presyp. Akumulácia často vzniká v oblastiach, kde je prirodzená zábrana veternému prúdenie a alebo miesto, kde dochádza k zmenšeniu rýchlosti vetra.
Podľa smeru prevažujúceho vetra sa utvárajú určité druhy dún, ktoré sú typické pre určité oblasti a ktoré nám napovedajú o prevládajúcom veternom prúde v oblasti.
Podľa prúdení vetra, ktorý tlačí častice rozdeľujeme duny na niekoľko druhov:
parabolické – duny vznikajú na území, kde sa vyskytuje množstvo vegetácie, ktorá spevňuje ramená presypu a tým umožňuje vznik ramien a prehlbovanie vrcholu paraboly
kosákovité (barchany) – vznikajú v oblastiach s dostatkom piesku, typická je šikmá laminácia a pomalé presúvanie – barchany sú typické pre piesočnaté oblasti Sahary
priečne (transverzálne) – prevládajúci jeden smer vetra
pozdĺžne – utvárané dvojicou vetrov z rôznych strán, čo má za následok ich zarovnanie do zdanlivých rovnobežných pruhov
hviezdicovité – zložené duny, ktoré sú utvárané väčším množstvom veterných prúdov pôsobiacich z viacerých strán – tieto duny dosahujú značné rozmery a výšku
šplhavé – duny, ktoré sú silou vetra hnané do kopca a pohybujú sa tak zdanlivo proti gravitačnému pôsobeniu.

Flóra

Vegetáciu územia tvoria prevažne psamofyty. Na jar tu môžeme obdivovať viacero vzácnych jarných druhov rastlín, ako napr. rôzne druhy veroník či kosatca nízkeho. V lete tu kvitne stepný bežec – gypsomilka metlinatá. Počas leta tu môžeme vidieť i viacero voľne rastúcich cesnakov alebo vzácneho rastlinného parazita – zárazovca piesočného. Tiež tu rastie zaujímavý druh trávy – kavyľ piesočný. Z pozostatkov sadu sa zachovali jabloň a hruška domáca a z kultúrno-historických hodnôt moruša, ovocná drevina, ktorá bola v minulosti s obľubou pestovaná.

Fauna

Na území presypu sa dobre darí mnohým druhom kobyliek a koníkov, ako sú napríklad svrček poľný, kobylka krídlatá, jesienka spevavá či koník hnedý. Vyskytuje sa tu aj modlivka zelená, ktorá patrí medzi užitočné druhy živočíchov, kedže sa živí rôznym druhom škodlivého hmyzu. Pozoruhodným exemplárom je motýľ – lišaj mliečnikový, ktorého húsenice sú nápadne sfarbené a živia sa listami jedovatého mliečnika.
Spomedzi stavovcov možno zazrieť na presype ropuchu zelenú – našu najviac suchomilnú žabou. Z plazov tu žije jašterica krátkohlavá. Rodinu vtákov predstavujú škovránok poľný, strakoš obyčajný a počuť hrkútať i hrdličku poľnú. Z cicavcov tu môžeme zahliadnuť srnca hôrneho, zajaca poľného a občas aj líšku hrdzavú.
Negatívne antropogénne vplyvy a zachovanie prírodných hodnôt:
Pieskové duny patria v celej Európe medzi najohrozenejšie stanovištia. Hlavným ničivým faktorom bolo v minulosti ich rozorávanie, zalesňovanie a ťažba piesku, ktorá narušila i Tomášikovský presyp až do hĺbky 1,5 m a z celého pieskoviska sa zachovali už len okraje.
K revitalizácii tejto prírodnej pamiatky významne prispelo v roku 2012 občianske združenie UMBRA a ďalší dobrovoľníci s finančnou podporou nadácie Orange.

Zdroj: internet, wikipedia, informačné materiály občianskeho združenia UMBRA